RV IURIS

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA

Záložné právo

V právnej úprave záložného práva dochádza v záujme zabezpečenia spoločenských potrieb k zblíženiu vecného a záväzkového práva. Právna povaha záložného práva je sporná. Za vecné právo sa považuje vždy, ak jeho predmetom je vec. V ostatných prípadoch (ak predmetom záložného práva je pohľadávka a iná majetková hodnota) sa považuje skôr za obligačné (záväzkové) právo. Samotný Občiansky zákonník zaraďuje záložnú zmluvu medzi zabezpečovacie inštitúty v rámci záväzkového práva ( § 552 OZ ).

Občiansky zákonník považuje záložné právo – bez ohľadu na to, čo je jeho predmetom – za vecné právo k cudzej veci. Záložné právo má charakter absolútneho práva rovnako ako vlastnícke právo. Vecnoprávna povaha záložného práva sa prejavuje v tom, že zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, majiteľom, veriteľom alebo oprávneným a bez ohľadu na to, či je táto osoba sama osobne povinná na splnenie zabezpečeného záväzku, príp. či počas existencie záložného práva dochádza k zmenám v tejto osobe. Záložné právo pôsobí teda voči každému vlastníkovi zálohu (ten, kto nadobudne vlastnícke právo k zálohu, prevezme záložné právo i s ostatnými ťarchami, ktoré ho zaťažujú).

Záväzok záložcu, podľa ktorého po dobu trvania záložného práva založenú nehnuteľnosť neprevedie na iného ani predmet zálohu nezaťaží v prospech iného, nie je vecným bremenom a nemá charakter vecného práva. Rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na zápis vkladu takéhoto záväzku do evidencie v katastri nehnuteľností, preto zodpovedá zákonu (Ro KS v Košiciach zo 17. 3. 1997, sp. zn. 6 S 6/96).

Záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu ( § 552 OZ ). Záložné právo má k tomuto záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. Záložné právo pristupuje k pohľadávke ako jeho zabezpečovací prostriedok a posilňuje ho. Pohľadávka a záložné právo ju zabezpečujúce sú natoľko navzájom späté, že nemožno s nimi samostatne nakladať. Preto záložné právo ako akcesorické právo nemožno samo osebe zmluvne previesť na iného. Bolo by ho však možné previesť spolu so zabezpečovanou pohľadávkou. Prevodom pohľadávky prechádza aj záložné právo na nového veriteľa.

S akcesorickým charakterom záložného práva k pohľadávke súvisí aj premlčanie záložného práva. Záložné právo ako majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe ( § 101 OZ ), avšak nepremlčuje sa skôr než zabezpečená pohľadávka ( § 100 ods. 2 OZ in fine ).

Záložné právo je vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva. To znamená, že záložné právo nepôsobí len vo vzťahu medzi záložcom (záložným dlžníkom) a záložným veriteľom, ale aj voči nadobúdateľovi zálohu ( § 151h OZ ). Záložné právo tak umožňuje, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku zo založenej veci (zálohu) aj voči každej tretej osobe, t. j. aj voči nadobúdateľovi založenej veci. Právna úprava sa tu opiera o starú poučku z rímskeho práva, že veci poskytujú väčšiu garanciu ako osoba dlžníka (plus cautionis in re quam in persona). O osobnú garanciu ide napr. v prípade ručenia podľa § 546 a nasl. OZ.

Na posúdenie toho, či voči pôvodnému vlastníkovi (predávajúcemu), ktorý odstúpil od kúpnej zmluvy, pôsobí záložné právo, ktoré bolo v medziobdobí zriadené k veci kupujúcim, je nevyhnutné zistiť, či záložný veriteľ záloh prijal v dobrej viere, že záložca je oprávnený vec založiť (Uz NS ČR z 29. 11. 2001, sp. zn. 29 Cdo 2512/2000).

Vecnoprávny charakter záložného práva nepôsobí jednak vtedy, ak sa subjekty záložného vzťahu výslovne dohodli, že záložca môže záloh alebo jeho časť previesť na iného bez zaťaženia záložným právom, a jednak vtedy, ak tak ustanovuje Občiansky zákonník alebo iný zákon ( § 151h ods. 1 OZ). Občiansky zákonník vecnoprávne účinky záložného práva vylučuje tiež vtedy, ak:

a) záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania ( § 151h ods. 3 prvá veta OZ ),

b) nadobúdateľ zálohu bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný v tom, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom ( § 151h ods. 3 druhá veta OZ ).

Vecnoprávny charakter záložného práva je však potlačený najmä v prípade, ak predmetom záložného práva je právo (pohľadávka) alebo iná nemajetková hodnota (obchodný podiel, akcia a pod.).

3. Na vznik a trvanie záložného práva je potrebné, aby tu bola predovšetkým pohľadávka ( § 151c OZ ). Záložné právo pristupuje k pohľadávke ako prostriedok na jej posilnenie. Záložné právo je teda právom akcesorickým .

Pretože zabezpečením pohľadávky pomocou záložného práva sa majetok záložného veriteľa nezvyšuje (nerozmnožuje), nemá záložné právo samo o sebe akúkoľvek vlastnú majetkovú hodnotu. Právny význam má záložné právo len v spojení so zabezpečovanou pohľadávkou, a to len v tom zmysle, v akom ovplyvňuje jej „bonitu“ (Ro NS ČR z 3. 5. 2006, sp. zn. 21 Cdo 1348/2005).

 

Záložné právo posilňuje pohľadávku dvojakým spôsobom. Slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa a jej príslušenstva ( § 121 ods. 3 OZ) a v prípade omeškania dlžníka oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu.

Záložné právo plní v prvom rade zabezpečovaciu funkciu ; zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa už od okamihu svojho vzniku. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Súčasne však posilňuje právne postavenie veriteľa tým, že jeho pohľadávka bude uspokojená aj v prípade, ak dlžník nebude môcť splniť dlh riadne a včas z akéhokoľvek dôvodu.

Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky priamo zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Ak záloh poskytne záložca, záložný veriteľ je oprávnený sa uspokojiť zo zálohu bez toho, aby sa musel spoliehať na to, že sa domôže úhrady svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Záložné právo otvára teda záložnému veriteľovi pre prípad, že jeho pohľadávka nebude splnená normálnym spôsobom (zaplatená), podporný zdroj na jej uspokojenie (subsidiárnosť záložného práva).

 

V konaní o určenie, či tu záložné právo je alebo nie je, sú vecne legitimovaní záložný veriteľ, ktorý má pohľadávku zabezpečenú sporným záložným právom, a záložný dlžník, ktorý je vlastníkom zálohu ( Ro NS ČR z 3. 4. 2002, sp. zn. 21 Cdo 679/2001 ).

4. Právna úprava záložného práva vychádza z určitých zásad , ktoré je potrebné rešpektovať pri výklade ustanovení § 151a a nasl. OZ. V prvom rade je potrebné rešpektovať zásady, ktoré sa vzťahujú na celú oblasť vecných práv (napr. zásada absolútnych účinkov, zásada numerus clausus ). Záložné právo je predovšetkým právom absolútnym , ktoré pôsobí voči každému vlastníkovi založenej veci. Záložné právo preto v zásade znemožňuje vlastníkovi či inej osobe s obdobným právom k zálohu so zálohom ďalej nakladať.

Okrem uvedeného platia pre záložné právo ešte tieto osobitné zásady:

a) zásada akcesority znamená, že záložné právo existuje iba vtedy, ak je daná existencia alebo predpoklad existencie hlavného záväzku a takisto zánikom hlavného záväzku dochádza k zániku záložného práva,

b) zásada subsidiarity znamená, že k výkonu záložného práva možno pristúpiť až po tom, keď záložný dlžník dlh riadne a včas nesplnil ( § 559 OZ ),

c) zásada práva k cudzej veci vyjadruje skutočnosť, že záložné právo môže vzniknúť a existovať len k zálohu, ktorý patrí osobe odlišnej od záložného veriteľa,

d) zásada publicity znamená, že zákon preferuje zápis záložného práva do verejného registra (neposesórne záložné právo),

e) zásada intabulácie znamená, že záložné právo vznikne až v momente zápisu do verejného registra,

f) zásada individualizácie zálohu znamená, že záložné právo môže vzniknúť len k individuálne určenej veci (takouto „vecou“ môže byť aj podnik so všetkými zložkami a súčasťami),

g) zásada nedeliteľnosti neumožňuje štiepiť záložné právo, pretože celý záloh zabezpečuje vždy celú pohľadávku (pignoris causa est indivisa) ,

h) zásada zákazu duplicity záložných práv; ak záložné právo k nehnuteľnosti trvá, nemôže byť znova zriadené záložné právo na zabezpečenie tej istej pohľadávky rovnakým zálohom (Rc 71/2006 ),

i) zásada priority znamená, že prednostne sa uspokojí ten záložný veriteľ, ktorého záložné právo vzniklo skôr.

 

Záložné právo je predovšetkým právom subsidiárnym a akcesorickým. Subsidiarita záložného práva vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý sa uplatní len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom. Akcesorickým je záložné právo najmä preto, že vzniká iba vtedy, ak platne vznikla tiež pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má slúžiť, a že dochádza k jeho zániku, ak zabezpečená pohľadávka zanikla.

5. Právna úprava záložného práva prešla niekoľkými zásadnými zmenami. Záložné právo bolo známe slovenskému súkromnému právu až do prijatia zákona č. 40/1964 Zb. ( § 862 OZ ). Do nášho právneho poriadku ho prinavrátila až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 151a až § 151m upravoval nielen záložné právo, ale aj podzáložné právo. Ostatná zásadná zmena právnej úpravy záložného práva bola vykonaná zákonom č. 526/2002 Z. z. ( § 879e ods. 2 až 4 OZ ). K čiastočnej zmene právnej úpravy záložného práva došlo ešte zákonom č. 635/2004 Z. z. a zákonom č. 568/2007 Z. z. ( § 879j OZ ).

Právna úprava záložného práva veľmi podrobne upravuje spôsob výkonu záložného práva. Za tým účelom bol súčasne so zákonom č. 526/2002 Z. z. prijatý nový zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Tento zákon zakotvuje práva a povinnosti povinného a oprávneného zo záložného práva a postupy pri realizácii vymožiteľnosti práva záložného veriteľa.

Právna úprava záložného práva neobsahuje úpravu podzáložného práva , ako tomu bolo do prijatia zákona č. 526/2002 Z. z. ( § 151k až § 151m OZ v znení platnom do 31. 12. 2002). Podzáložné právo možno zriadiť, ak zálohom je hmotná vec (hnuteľná alebo nehnuteľná). Zriadi sa tým, že veriteľ pohľadávky zabezpečenej záložným právom k zálohu túto pohľadávku založí svojmu veriteľovi. Tým vznikne záložné právo k pohľadávke a podzáložné právo k zálohu. Na vznik zmluvného podzáložného práva je potrebné, aby o založení pohľadávky bol vyrozumený dlžník tejto pohľadávky. Súhlas vlastníka založenej veci sa tu nevyžaduje. Zriadením podzáložného práva vznikne dvojaký právny vzťah. Vznikne tu jednak záložné právo k pohľadávke zabezpečenej záložným právom k zálohu, jednak podzáložné právo k zálohu. Podľa súčasnej právnej úpravy nemožno podzáložné právo zmluvne zriadiť.

6. Pojmové vymedzenie záložného práva vyplýva z § 151a OZ. Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne ( § 559 OZ ), záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu.

Oprávneným subjektom, ktorý sa môže uspokojiť, resp. domáhať uspokojenia zo zálohu, je veriteľ zabezpečenej pohľadávky. Veriteľovmu právu na plnenie zodpovedá povinnosť dlžníka splniť záväzok, a to riadne a včas. V pozadí tejto povinnosti je hrozba, že si veriteľ môže na ňom vynútiť splnenie povinnosti, a tak dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Má pritom na výber niekoľko spôsobov uspokojenia. Z nich si podľa povahy vyberie ten, ktorý najrýchlejšie a s najmenšími prekážkami povedie k splneniu dlhu.

Zákon ponúka veriteľovi niekoľko možností, ako si môže zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky. Záložné právo má v porovnaní s inými zabezpečovacími prostriedkami (napr. ručenie) niekoľko výhod. Vzhľadom na to, že zabezpečenie sa tu týka konkrétneho zálohu, záložné právo poskytuje veriteľovi vyšší stupeň istoty ako iné spôsoby zabezpečenia. Naviac tým, že záložný veriteľ záložným právom získava právo uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu zálohu, získava pred ostatnými prípadnými veriteľmi prednostné právo; z výťažku dosiahnutého predajom zálohu je uspokojený na prvom mieste.

7. Účastníkom právneho vzťahu zo záložného práva je záložný veriteľ, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená záložným právom. Záložným veriteľom sa stáva veriteľ pohľadávky v momente vzniku záložného práva. Zabezpečením pohľadávky sa právne postavenie záložného veriteľa stáva silnejším ako právne postavenie veriteľa v hlavnom záväzkovom vzťahu.

Záložnému veriteľovi vyplývajú zo zákona viaceré práva a povinnosti. Záložný veriteľ má najmä právo:

a) zverený záloh (ak ide o ručené záložné právo) užívať, ale len so súhlasom záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak ( § 151i ods. 2 veta za bodkočiarkou OZ ),

b) voči záložcovi na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov vynaložených v súvislosti s opaterou zálohu ( § 151i ods. 3 OZ) ,

c) podať žiadosť o zápis záložného práva do príslušného registra záložných práv ( § 151g ods. 1 prvá veta OZ ),

d) právo udeliť súhlas záložcovi na prevod zálohu na tretiu osobu ( § 151l ods. 2 prvá veta OZ ),

e) začať výkon záložného práva, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená a uspokojiť sa spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe (§ 151j ods. 1 a 2 , § 151m ods. 2 a § 151mb ods. 6 OZ ),

f) voči záložcovi na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva ( § 151l ods. 3 OZ) ,

g) kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva ( § 151m ods. 3 prvá veta OZ ),

h) konať pri výkone záložného práva v mene záložcu ( § 151m ods. 6 OZ) ,

i) pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby sa záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu ( § 151m ods. 8 OZ) ,

j) podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu ( § 151m ods. 9 prvá veta OZ ),

k) preukázať náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva ( § 151m ods. 9 druhá veta OZ ),

l) vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja zálohu, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku ( § 151m ods. 10 a § 151mb ods. 5 OZ ),

m) prijaté plnenie od poddlžníka (ak zálohom je pohľadávka) držať u seba, uspokojiť sa z tohto plnenia (§ 151mb ods. 4 OZ ),

n) uspokojiť sa z poistného plnenia poisťovateľa, ak predmet záložného práva bol poistený a ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak (§ 151mc ods. 3 druhá veta OZ ),

o) podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva za podmienok uvedených v ustanovení § 151md ods. 3 OZ ,

Záložný veriteľ je predovšetkým povinný:

a) zverený záloh (ak ide o ručené záložné právo) chrániť pred poškodením, stratou a zničením ( § 151i ods. 2 OZ) ,

b) písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu ( § 151l ods. 1 OZ) ,

c) informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva ( § 151m ods. 3 druhá veta OZ ),

d) poskytovať súčinnosť ostatným záložným veriteľom pri vzniku a výkone záložného práva, ak na tom istom zálohu viazne viac záložných práv (§ 151ma OZ ),

e) písomne oznámiť záložcovi splnenie peňažného záväzku poddlžníka, ak zálohom je pohľadávka (§ 151mb ods. 3 druhá veta OZ ),

f) oznámiť písomne záložcovi bez zbytočného odkladu výplatu poistného plnenia z poistnej zmluvy, ak predmet záložného práva bol poistený (§ 151mc ods. 2 druhá veta OZ ),

g) vydať záložcovi bez zbytočného odkladu plnenie z poistnej zmluvy prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nákladov na výkon záložného práva, ak plnenie z poistnej zmluvy prevyšuje zabezpečenú pohľadávku (§ 151mc ods. 4 OZ ),

h) vrátiť záloh záložcovi bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva, ak ide o ručné záložné právo ( § 151 md ods. 4 OZ ).

Subjektom povinnosti je záložný dlžník , ktorému svedčí povinnosť zo záložného práva. Obligačný dlžník a záložný dlžník môžu byť totožné osoby (dlžník sa zriadením záložného práva stáva zároveň záložným dlžníkom). Pokiaľ tomu tak nie je, potom k právnemu vzťahu medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom pristupuje tretia osoba, ktorou je záložca.

Záložca je vlastníkom, majiteľom alebo veriteľom (v prípade pohľadávky) predmetu záložného práva. Poskytnutím svojej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorá sa stáva predmetom záložného práva, zabezpečuje splnenie dlžníkovho záväzku.

Občiansky zákonník medzi záložným dlžníkom a záložcom terminologicky nerozlišuje. Za druhého účastníka záložného právneho vzťahu označuje záložcu.

Záložca má predovšetkým právo:

a) podať žiadosť o registráciu záložného práva v príslušnom registri záložných práv ( § 151g ods. 1 prvá veta OZ ),

b) používať záloh, ak ide o registrované záložné právo, zvyčajným spôsobom (§ 151i ods. 1 veta pred bodkočiarkou OZ ),

c) byť informovaný o začatí výkonu záložného práva a jeho priebehu a právo na vydanie hodnoty výťažku z predaja zálohu po odpočítaní dlžnej sumy a nákladov výkonu záložného práva ( § 151m ods. 1 , § 151ma ods. 4 a § 151mb ods. 5 OZ),

d) na poistné plnenie prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, ak záloh bol poistený a nastala poistná udalosť (§ 151mc ods. 4 OZ ),

e) podať žiadosť o výmaz záložného práva z registra záložných práv (§ 151md ods. 3 tretia veta OZ ),

f) na vrátenie zálohu, ak došlo k zániku záložného práva a záloh sa nachádza u záložného veriteľa alebo u tretej osoby (§ 151md ods. 4 OZ ).

Záložca má najmä povinnosť:

a) odovzdať predmet zálohu záložnému veriteľovi, ak ide o ručné záložné právo ( § 151e ods. 5 prvá veta OZ ),

b) povinnosť oznámiť vznik záložného práva poddlžníkovi, ak predmetom záložného práva je pohľadávka (§ 151mb ods. 2 OZ ),

c) poistiť záloh, ale len ak tak určuje zmluva o zriadení záložného práva (§ 151mc ods. 1 OZ ),

d) zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v príslušnom registri záložných práv ( § 151h ods. 5 OZ) ,

e) zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje ( § 151i ods. 1 veta za bodkočiarkou OZ ),

f) uhradiť náklady záložného veriteľa, ktoré tento vynaložil na záloh, ak ide o ručné záložné právo ( § 151i ods. 3 OZ) ,

g) nepreviesť záloh na iného po začatí výkonu záložného práva ( § 151l ods. 2 prvá veta OZ ),

h) strpieť výkon záložného práva a hradiť náklady na jeho výkon ( § 151m ods. 4 a § 151l ods. 3 OZ ).

Ak dôjde k zmene v osobe obligačného dlžníka (napr. prevzatím dlhu podľa § 531 OZ ), pôsobí záložné právo naďalej v prospech záložného veriteľa v nezmenenom rozsahu iba vtedy, ak je záložným dlžníkom osoba totožná s pôvodným obligačným dlžníkom, príp. dôjde s prevzatím dlhu k splynutiu obligačného dlžníka a záložného dlžníka do jednej osoby. Vo všetkých ostatných prípadoch takejto zmeny je na zachovanie záložného práva potrebný súhlas záložného dlžníka.

V prípade úmrtia obligačného dlžníka (fyzickej osoby) pôsobí záložné právo a povinnosti záložného dlžníka v nezmenenom rozsahu voči dedičom, na ktorých prešiel záväzok. Obdobne to platí aj v prípade zániku obligačného dlžníka (právnickej osoby), ak k jeho zániku došlo bez likvidácie ( § 20a ods. 3 OZ, § 68 ods. 2 OBZ ).

Povinnosti záložného dlžníka prechádzajú na jeho dedičov alebo právneho nástupcu, na ktorého prešlo vlastnícke alebo majiteľské právo k zálohu, a ten je povinný do výšky ceny zálohu strpieť výkon záložného práva zo strany záložného veriteľa. Táto povinnosť pôsobí aj voči štátu, ak mu záloh pripadol z dedičstva (porovnaj § 472 ods. 1 OZ ).

8. Ustanovenia § 151a a nasl. OZ o záložnom práve sa vzťahujú na celú oblasť súkromného práva, t. j. na obchodné záväzkové vzťahy (pôvodná úprava záložného práva v ustanoveniach § 297 až § 299 OBZ bola zrušená). Obchodný zákonník osobitne upravuje len záložné právo na obchodný podiel (§ 117a ) a možnosť zriadenia záložného práva k akciám na meno, ktorých prevoditeľnosť je obmedzená ( § 156 ods. 10 ). Aj na tieto vzťahy sa subsidiárne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve.

Právne vzťahy zo záložných práv, ktoré vznikli voči iným zálohom, s výnimkou záložného práva k obchodnému podielu, sa riadia Občianskym zákonníkom a ďalšími predpismi občianskeho práva, a to aj vo vzťahu k premlčaniu záložného práva (Ro NS ČR z 25. 4. 2007, sp. zn. 21 Cdo 1918/2005).

Význam záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu sa v podnikateľskej praxi prejavuje aj v prípade, keď na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz. Na majetku podliehajúcom konkurzu nemôže počas konkurzu vzniknúť zabezpečovacie právo okrem záložného práva, ktoré sa vzťahuje na budúci majetok (pozri § 50 ods. 1 ZKR ).

Osobitná úprava zmluvného záložného práva k cenným papierom je obsiahnutá v ustanoveniach § 45 až § 52 ZCP. Zákon o cenných papieroch obsahuje oproti všeobecnej úprave záložných práv niektoré odlišnosti (napr. nemožnosť zaťaženia cenného papiera viacerými záložnými právami). Zákon ďalej obsahuje náležitosti zriadenia zmluvného záložného práva k jednotlivým druhom cenných papierov, a to osobitne k listinnému cennému papieru, vrátane prevoditeľného rubopisom, ako aj k zaknihovanému cennému papieru, ktoré eviduje centrálny depozitár cenných papierov.

Na zmluvu o založení cenných papierov sa podľa § 48 ods. 1 ZCP podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o záložnom práve. Táto úprava bola doplnená zákonom č. 635/2004 Z. z. o osobitné ustanovenia k záložnému právu ( § 53a až § 53d ZCP ).

Záložné právo k nehnuteľnostiam s osobitným zreteľom na potreby pracovnoprávnych vzťahov upravuje ustanovenie § 20 ods. 4 ZP.

Občiansky súdny poriadok upravoval až do vydania zákona č. 341/2005 Z. z. (do 31. 8. 2005) sudcovské záložné právo ako procesný prostriedok, ktorý sa uplatňuje v rámci výkonu rozhodnutia (§ 338a a § 338b). Obdobou sudcovského záložného práva je exekučné záložné právo, ktoré môže zriadiť súdny exekútor podľa § 167 a nasl. EP.

naspät