RV IURIS

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA

Vymáhanie pohľadávok

Podľa § 517 Občianskeho zákonníka (ďalej len “OZ”) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania. A ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že veriteľovo právo požadovať plnenie od dlžníka, ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu a je platnou právnou úpravou chránené, predpokladá vôľu a úsilie veriteľa urobiť všetko pre to, aby dlžník čo najskôr splnil to, na čo sa veriteľovi zaviazal. Táto povinnosť sa najčastejšie nazýva záväzok či obligácia. Povinnosť dlžníka plniť veriteľovi z určitého právneho dôvodu spočíva buď v tom, že mu má niečo dať, niečo konať, niečoho sa má zdržať, alebo má strpieť niečo, čo robí veriteľ. Medzi veriteľom a dlžníkom nejde teda vždy o peňažný vzťah, pretože pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi, a teda samotný záväzok dlžníka môže mať aj inú než platnou, najčastejšie slovenskou, menou vyčíslenú sumu. A teda aj vecného plnenia sa má veriteľ domáhať.

Pri plnení v splátkach môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podľa § 565 OZ môže toto právo veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Právo veriteľa požadovať od dlžníka okrem dlžnej istiny aj úroky z omeškania, resp. dohodnutý poplatok z omeškania patrí veriteľovi len v prípade, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu.

Odstúpenie od zmluvy veriteľom je zákonom dovolené len v prípade, že veriteľ dal omeškanému dlžníkovi ešte možnosť, aby dlh vyrovnal v dodatočnej lehote a napriek tomu nebol uspokojený.

Domáhať sa náhrady škody vzniknutej v dôsledku omeškania dlžníka smie veriteľ v súlade s § 519 OZ vtedy, ak mu skutočne vznikla majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Ďalším predpokladom je, že práve týmto konkrétnym nesplnením záväzku vznikla práve táto konkrétna škoda veriteľovi, teda, že práve omeškanie dlžníka je príčinou vzniku konkrétnej ujmy na strane veriteľa. Dlžník by sa zbavil zodpovednosti za škodu vzniknutú v dôsledku omeškania s plnením svojho záväzku veriteľovi len v prípade, že preukáže, že vzniknutú škodu nezavinil (§ 420 OZ). Veriteľovi patrí oprávnenie na náhradu škody aj vtedy, ak dlžník splnil svoj dlh v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu samotný veriteľ poskytol; to isté platí i v prípade odstúpenia od zmluvy veriteľom, ako aj v prípade, keď by došlo k zrušeniu zmluvy, pretože aj za týchto okolností platí, že ak vznikla zároveň veriteľovi škoda v dôsledku omeškania dlžníka s plnením záväzku, je na jej náhradu dlžník povinný. Skutočnosť, že dlžník je okrem povinnosti dodatočného splnenia povinnosti, ďalej povinnosti hradiť úrok z omeškania, poplatok či dohodnutú zmluvnú pokutu, povinný priamo zo zákona na náhradu škody, nie je v praxi veriteľmi využívaná.

Plnenia zo strany dlžníka sa môže veriteľ domáhať prostredníctvom súdu, takémuto predovšetkým finančne nákladnému postupu obvykle predchádzajú pokusy veriteľa domôcť sa zaplatenia pohľadávky mimosúdnou cestou.

Pokiaľ sa veriteľovi nepodarilo vymôcť si pohľadávku inak, tak mu zákon o konkurze a vyrovnaní priznáva právo, v záujme aspoň čiastočného uspokojenia svojej pohľadávky, podať na konkurznom súde návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka.

V prípade, že veriteľ nemá záujem vynakladať úsilie na zmierlivé riešenie celej záležitosti čakaním najskôr na to, či dlžník prejaví úmysel zaplatiť dlh, prípadne neskôr čakať na súdne rozhodnutie vo veci, má možnosť predať pohľadávku inej osobe. Predaj pohľadávky je dovolený i bez súhlasu samotného dlžníka. V praxi má ekonomický prínos predať pohľadávku osobe, ktorá dlhuje niečo dlžníkovi, ktorý bol zaviazaný postupcovi (pôvodnému veriteľovi). Nový veriteľ (postupník) takto vlastní kúpenú pohľadávku a môže pristúpiť k realizácii svojho cieľa: k započítaniu vzájomných pohľadávok, ktorých plnenie je rovnakého druhu. Započítaním zaniknú vzájomné pohľadávky, ktoré patria veriteľovi a dlžníkovi navzájom a vyriešia si tým s dlžníkom vzájomné a mnohokrát aj nedobytné pohľadávky (započítanie ako formu bezhotovostného vyrovnania vzájomných pohľadávok upravujú ustanovenia § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka a § 358 – § 364 Obchodného zákonníka).

Predaj pohľadávky je právne ošetrený ustanoveniami § 524 – § 530 OZ. OZ definuje predaj pohľadávky ako akt jej postúpenia. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky. Postúpiť možno len pohľadávku existujúcu. Zaniknutú pohľadávku nemožno postúpiť. Zato premlčaná pohľadávka môže byť postúpená.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej medzi veriteľom (doterajším vlastníkom pohľadávky – postupcom) a treťou osobou (postupníkom), dochádza k prevodu práv na nového veriteľa. Takýmto spôsobom dôjde k zmene osoby veriteľa. Spomenuli sme, že zákon umožňuje veriteľovi aj bez súhlasu dlžníka urobiť prevod pohľadávky na nového veriteľa, ale následne je nový veriteľ povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi.

V podnikateľských kruhoch sú už dnes známe tzv. faktoringové alebo forfaitingové spoločnosti, ktoré sa “živia” skupovaním pohľadávok. V závislosti od lehoty splatnosti predávanej pohľadávky uzatvárajú tieto spoločnosti dva typy zmlúv o postúpení (odkúpení) pohľadávok – buď ide o faktoringový obchod, alebo forfaitingový obchod. Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok a pri forfaitingu k odkúpeniu dlhodobých pohľadávok od veriteľa.

Pri rozhodovaní sa o tom, či pohľadávku predať alebo nie, je dôležité vedieť, že nie každú pohľadávku dovoľuje zákon postúpiť. Nepostúpiteľnými pohľadávkami sú:

- pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa,

- pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenil v dôsledku zmeny veriteľa,

- pohľadávky, ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia a napokon

- pohľadávky, postúpenie ktorých odporuje dohode veriteľa a dlžníka.

Okrem samotnej pohľadávky prejde na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď.

Prechod príslušenstva a práv spojených s postúpenou pohľadávkou ustanovuje § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tu je na mieste otázka, či je dovolené, aby sa účastníci zmluvy dohodli odchylne od § 524 ods. 2 OZ a postúpili tak peňažnú pôžičku bez úrokov. Z tohto ustanovenia táto možnosť výslovne nevyplýva. Nezabúdajme však na fakt, že Občiansky zákonník je prevažne dispozitívnym právnym predpisom. Postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Zároveň neobsahuje ani vyhlásenie, že by v prípade odchylnej právnej úpravy bol takýto právny úkon neplatný. Z uvedeného vyplýva, že prednostne platí to, na čom sa účastníci dohodli.

Úkon predaja pohľadávky si vyžaduje písomnú formu, inak je dohoda o postúpení pohľadávky neplatná. Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. V prípade odplatného postúpenia pohľadávky je bývalý veriteľ (postupca) zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty. Inak je tomu v súvislosti s vymožiteľnosťou postúpenej pohľadávky, pretože tu má postupca obmedzenú zodpovednosť. Postupca zodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávky len do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi – za podmienky, že sa na to písomne zaviazal. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu. Ak došlo k postúpeniu pohľadávky bezodplatne, tak ide o dar a v takomto prípade nie je postupca zodpovedný za obsah a kvalitu pohľadávky.

Ďalšou formou ako pohľadávku zhodnotiť, je kapitalizovať ju. Z ekonomického hľadiska ide o vklad pohľadávky do obchodnej spoločnosti, o jej premenu, ktorou veriteľ získava kapitálovú účasť v obchodnej spoločnosti. V praxi je možné pohľadávku kapitalizovať dvoma spôsobmi:

veriteľ stratí svoju pohľadávku, ktorú má voči tretej osobe a namiesto nej získava kapitálovú účasť v určitej obchodnej spoločnosti alebo veriteľ má pohľadávku voči obchodnej spoločnosti a namiesto nej získa (premenením) kapitálovú účasť priamo v tejto spoločnosti.

Pohľadávka, ktorá sa má kapitalizovať, je v súlade s § 59 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom, preto musí byť (ako aj každý iný nepeňažný vklad, napr. podnik, vec, nehnuteľnosť či majetkové právo) ocenená peniazmi, musí byť prevoditeľná a hospodársky určiteľná. Vklad pohľadávky do spoločnosti musí byť splatený pred zápisom základného imania do obchodného registra práve preto, že ide o vklad nepeňažný.

Je zákonnou povinnosťou, aby hodnotu nepeňažného vkladu spočívajúceho v pohľadávke určil znalec v jednom znaleckom posudku. Znalecký posudok musí obsahovať opis pohľadávky, spôsob jej ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzu upísaných akcií splácaných týmto vkladom. V zakladateľskom dokumente bude potrebné určiť sumu peňazí, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka.

Keďže vklad do spoločnosti spočíva v prevode pohľadávky, postupuje sa primerane podľa ustanovení o postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za jej vymožiteľnosť do výšky hodnoty svojho vkladu.

Už pri prvých náznakoch neplatenia zo strany dlžníka, napr. vypnutým telefónom, neodpovedaním na emaily a pod., odporúčame veriteľovi urobiť konkrétne opatrenia v záujme splnenia záväzku dlžníkom tak, že dlžník sa písomne vyzve na dobrovoľné splnenie záväzku.

Písomná výzva na zaplatenie dlhu či iná forma upomienky, ktorá bola doručená dlžníkovi, je nadväzne na citované ustanovenie OZ aj dôkazom preukazujúcim poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie. Doručenie tejto výzvy dlžníkovi bude treba v prípade súdneho sporu preukázať relevantným dôkazom (napr. potvrdením prijatia emailovej pošty, doručenkou do vlastných rúk).

U peňažných pohľadávok je na mieste aj ponuka splátkového kalendára.

Každý má právo domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Záväzky možno preto zásadne uplatniť na súde žalobou. Súdne konanie sa začína na návrh (žalobu), ktorý musí obsahovať adresu súdu, ktorému je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, musí byť v ňom uvedené pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Navrhovateľ je povinný označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, pričom listinné dôkazy musí k samotnému návrhu aj pripojiť, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Návrh musí byť podpísaný a datovaný. Občiansky súdny poriadok (OSP) výslovne prikazuje, že v ňom musí uvedené meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom právnická osoba, tak návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak bolo pridelené a, samozrejme, že musí uviesť aj údaj o zápise v obchodnom alebo inom registri. Ak je účastníkom zahraničná osoba, tak musí byť k návrhu pripojený výpis z registra alebo inej evidencie, do ktorej je táto osoba zapísaná. Z uvedeného teda vyplýva, že samotný navrhovateľ (žalobca) je značne zodpovedný nielen za samotný začiatok súdneho konania, ale aj po vykonanom dokazovaní za jeho výsledok. Okrem toho treba, aby navrhovateľ za súdny návrh zaplatil súdny poplatok, pokiaľ v danom prípade nie je dôvod na oslobodenie od súdneho poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súvislosti s výkonom rozhodnutia je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom.

Personálne sú od poplatku v tejto súvislosti oslobodení napr. Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, Národný úrad práce a Sociálna poisťovňa, obce a vyššie územné celky v konaní verejného a spoločensky prospešného záujmu, nadácie a charitatívne, humanitárne a ekologické organizácie. Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o výkone rozhodnutia.

Samotný navrhovateľ môže návrh zmeniť alebo ho môže vziať späť tak celý, ako aj sčasti. Návrh možno vziať späť až do vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu. So späťvzatím návrhu musí odporca súhlasiť. Pri späťvzatí návrhu nárok navrhovateľa nezaniká, preto ho možno znovu uplatniť podaním žaloby.

Dňom podania súdneho návrhu sa prerušuje plynutie premlčacej lehoty, ak sa v konaní ďalej pokračuje.

Odporca (dlžník v omeškaní) môže za súdneho konania uplatniť svoje práva proti žalobcovi (veriteľovi) i vzájomným návrhom. Odporca taktiež môže započítacou námietkou navrhnúť súdu, aby mu bolo prisúdené viac než to, čo uplatnil navrhovateľ.

Ustanovenia § 74 a nasl. OSP umožňujú neuspokojenému, ukrivdenému veriteľovi okrem samotnej žaloby o zaplatenie dlžnej sumy či o splnenie inej povinnosti dlžníka podať na súde aj samostatný návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V tomto návrhu treba okrem všeobecných náležitostí návrhu uviesť aj rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia, vysvetliť dôvodnosť samotného nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a treba tu odôvodniť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. V návrhu musí byť tiež výslovne uvedené, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Prínosom tohto procesného prostriedku je to, že keďže o návrhu na predbežné opatrenie musí súd rozhodnúť najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia návrhu, môže veriteľ ako navrhovateľ dosiahnuť to, že kým súd rozhodne vo veci samej, uloží dlžníkovi napr. zákaz rozpredania konkrétneho majetku práve v záujme neskoršieho uspokojenia veriteľa.

Zdôrazňujeme, že tento návrh musí byť dôkladne doložený dôkazmi a predovšetkým musí byť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v dôsledku dlžníkovej insolventnosti čo najpresvedčivejšie opísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia v súlade s Občianskym súdnym poriadkom alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Súdny výkon rozhodnutia

Výkon rozhodnutia ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočniť:

- zrážkami zo mzdy,

- prikázaním pohľadávky,

- predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.

Výkon rozhodnutia ukladajúceho inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ho uskutočniť:

- vyprataním,

- odobratím veci,

- rozdelením spoločnej veci,

- uskutočnením prác a výkonov.

So súdnym výkonom rozhodnutia súvisí povinnosť oprávneného (veriteľ) podať samotný návrh na takýto výkon rozhodnutia, ktorý musí byť doložený samotným rozhodnutím deklarujúcim pohľadávku veriteľa voči konkrétnemu dlžníkovi, toto rozhodnutie musí byť opatrené pečiatkou právoplatnosti. V návrhu na výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy oprávnený uvedie, akým spôsobom sa má výkon rozhodnutia uskutočniť. Ak oprávnený navrhuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, označí v návrhu toho, voči komu má povinný nárok na mzdu (platiteľa mzdy). Ak navrhuje oprávnený výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky, označí v návrhu fyzickú osobu alebo právnickú osobu, voči ktorým má povinný pohľadávku (dlžníka povinného) a uvedie tiež dôvod pohľadávky. Výkon rozhodnutia možno nariadiť len v rozsahu, aký stačí na uspokojenie oprávneného.

Prostredníctvom zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov vykonáva nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí exekútor. Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

- zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

- prikázaním pohľadávky,

- predajom hnuteľných vecí,

- predajom cenných papierov,

- predajom nehnuteľnosti,

- predajom podniku.

Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy, spôsob vykonania exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti. Možno ju vykonať:

- vyprataním,

- odobratím alebo zničením veci na náklady povinného,

- rozdelením spoločnej veci,

- uskutočnením prác a výkonov.

Rozdiely medzi vymáhaním pohľadávok

Súdom:

- začína na návrh oprávneného alebo toho, kto preukáže, že na neho prešlo právo z rozhodnutia,

- návrh sa musí doručiť súdu,

- podkladom je vykonateľné súdne rozhodnutie, súdny zmier, zmenkový/šekový platobný rozkaz,

- miestna príslušnosť súdu je stanovená v OSP,

- v návrhu musí oprávnený uviesť spôsob výkonu rozhodnutia,

- podanie návrhu podlieha poplatkovej povinnosti

- časovo náročné konanie.

Exekútorom :

- začína na návrh oprávneného alebo toho, kto preukáže, že na neho prešlo právo z rozhodnutia,

- návrh sa musí doručiť exekútorovi,

- podkladom je vykonateľné súdne rozhodnutie, schválený zmier, notárske zápisnice i určité dohody (tzv. exekučný titul),

- voľba exekútora patrí oprávnenému,

- v návrhu nemusí oprávnený uviesť spôsob uskutočnenia exekúcie,

- paušálny súdny poplatok a odmena exekútorovi,

- pružnosť exekútora, efektívnosť exekúcie.

S pohľadávkou súvisí kvalifikované plynutie času, ktoré má za následok, že uplynutím premlčacej doby vymáhateľnosť pohľadávky zaniká. Pohľadávky vzniknuté z občianskoprávnych vzťahov sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej dobe na rozdiel od obchodnoprávnych záväzkov, u ktorých je premlčacia doba štvorročná. Počas plynutia týchto dôb je potrebné domáhať sa úhrady vzniknutej pohľadávky.

naspät