RV IURIS

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA

Bezpodielové spoluvlastníctvo

Bezpodielové spoluvlastníctvo je upravené v ustanoveniach § 143 až 151 OZ . Ide prevažne o kogentné ustanovenia, od ktorých sa možno odchýliť iba v zákonom presne určených medziach (pozri § 143a OZ ). Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva sa týka aj podnikateľov – fyzických osôb. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k bytu alebo k nebytovým priestorom upravuje ustanovenie § 4 ods. 2 ZVB .

1. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady sú uvedené buď priamo v zákone, alebo môžu byť uvedené v zmluve, ak ju zákon pripúšťa.

Vznik bezpodielového spoluvlastníctva zákon viaže na splnenie týchto štyroch predpokladov:

a) uzavretie manželstva,

b) trvanie manželstva počas nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva,

c) k nadobudnutiu veci došlo za trvania manželstva,

d) ide o veci, ktoré môžu byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a ktoré nie sú z neho vylúčené.

 

a) Uzavretím manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo spravidla vznikne a zánikom manželstva zanikne. Ak sa manželstvo uzavrelo, vzniká medzi manželmi v ich majetkovoprávnych vzťahoch bezpodielové spoluvlastníctvo k veciam nadobudnutým za trvania manželstva. Ide o kogentný zákonný dôsledok uzavretia manželstva, ktorý manželia nemôžu dohodou vylúčiť (R 42/1972, s. 112 ods. 2). Bezpodielové spoluvlastníctvo nemôže vzniknúť mimo manželstva a ani medzi inými osobami ako sú manželia, aj keby boli v príbuzenskom vzťahu. Bezpodielové spoluvlastníctvo nemôže vzniknúť ani medzi druhom a družkou, pretože tu chýba nevyhnutný zákonný predpoklad, ktorým je uzavretie manželstva; spoluvlastníctvo medzi týmito osobami môže mať iba formu podielového spoluvlastníctva.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká i v manželstve neplatnom (matrimonium nullum) . Takéto manželstvo sa vo výroku súdu o neplatnosti manželstva považuje za platné a majetok nadobudnutý za jeho trvania (od uzavretia manželstva až do právoplatnosti rozsudku súdu o vyhlásení súdom za neplatné) sa považuje za majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva; bezpodielové spoluvlastníctvo sa v tomto prípade vyporiada tak, ako keby zaniklo rozvodom manželov. Ak však do vyhlásenia manželstva za neplatné dôjde k odstráneniu okolnosti, ktorá mala za následok jeho neplatnosť, manželstvo sa stane platným, t. j. konvaliduje sa. Bezpodielové spoluvlastníctvo vôbec nevznikne v prípade zdanlivého manželstva ( non matrimonium – § 17 ZR), ktoré vôbec nevzniklo. Z toho dôvodu ho nemožno vyhlásiť za neplatné a do úvahy neprichádza jeho konvalidácia, t. j. ani možnosť existencie bezpodielového spoluvlastníctva.

Podľa § 53 ods. 5 ZKR , ak úpadca uzavrie manželstvo počas konkurzu, odkladá sa vznik bezpodielového spoluvlastníctva k momentu zrušenia konkurzu. Táto úprava má konkurznému správcovi uľahčiť usporiadanie majetkových pomerov fyzickej osoby v konkurze. V dôsledku citovaného ustanovenia bezpodielové spoluvlastníctvo počas konkurzu nevznikne a veci, ktoré nadobudne úpadca počas konkurzu, sú jeho výlučným vlastníctvom.

b) Druhým predpokladom vzniku bezpodielového spoluvlastníctva je, že manželstvo trvá , jeho vznik nebol odložený ku dňu zániku manželstva dohodou ( § 143a ods. 2 OZ) , ani nebolo zrušené za trvania manželstva rozhodnutím súdu ( § 148 ods. 2 OZ) a ani nezaniklo. K spoločnému nadobúdaniu vecí manželmi stačí, ak manželia právne žijú v manželskom zväzku. Zákon nevyžaduje ich faktické spolužitie. Oddelené bývanie (napr. pre bytovú tieseň) neznamená ešte porušenie zákonnej povinnosti manželov žiť spolu. Manželia nemusia pre vznik bezpodielového spoluvlastníctva viesť spoločnú domácnosť. Zrušenie spoločnej domácnosti nemá teda za následok zánik tohto spoluvlastníctva, ale môže byť dôvodom na podanie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva zo závažných dôvodov ( § 148 ods. 2 OZ ).

c) Tretím predpokladom vzniku bezpodielového spoluvlastníctva je nadobudnutie veci za trvania manželstva. Uzavretím manželstva vzniká možnosť spoločného nadobúdania veci manželmi, ktorá sa stáva realitou až existenciou určitej právnej skutočnosti, na základe ktorej dochádza k spoločnému nadobúdaniu vlastníckeho práva manželmi (napr. uzavretie zmluvy, vytvorenie veci, vydržanie vlastníckeho práva, príklep licitátora na dražbe).

d) Posledným predpokladom vzniku bezpodielového spoluvlastníctva je, že ide o vec, ktorá môže byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a súčasne nie je z tohto spoluvlastníctva

 

2. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môže byť „všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva“. Zákon súčasne vyžaduje, že musí ísť o majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov zákonným spôsobom za trvania manželstva. Predmetom vlastníctva – a tým i predmetom bezpodielového spoluvlastníctva – môžu byť zásadne iba veci v právnom zmysle. Na základe širšieho vymedzenia (podľa § 118 ods. 1 OZ ) predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť okrem vecí i práva (pohľadávky) a iné majetkové hodnoty. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR spoločným atribútom všetkého, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, je majetková hodnota, t. j. hodnota, ktorú možno vyjadriť peniazmi, resp. hodnota, s ktorou je možné disponovať a prevádzať ju na iné osoby ( pozri Ro NS SR z 31. 3. 2006, sp. zn. 2 Cdo 168/2005).

Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva môže byť aj byt nadobudnutý podľa zákona č. 182/1993 Z. z. (s výnimkou družstevného bytu, ktorý je vo vlastníctve stavebného bytového družstva a vyporiadava sa iba zostatková hodnota členského podielu tohto bytu).

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria predovšetkým všetky hmotné veci (hnuteľné a nehnuteľné), ktoré môžu byť predmetom vlastníctva, bez ohľadu na spôsob nadobudnutia (zmluva, pôvodné nadobudnutie, vydržanie atď.), ako aj bez ohľadu na to, či majú spotrebný alebo výrobný charakter, ak boli nadobudnuté za trvania manželstva niektorým z manželov a nie sú zákonom z tohto spoluvlastníctva vylúčené. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva nie sú a do tejto právnej formy majetkového spoločenstva nespadajú práva osobnej povahy . Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria najmä autorské práva (autorstvo k dielu), práva k vynálezom, zlepšovacím návrhom a pod. Preto obrazy, sochy a iné výsledky tvorivej činnosti vytvorené za trvania manželstva nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva. Zostávajú vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorý ich vytvoril. Príjmy z predaja autorských diel však do bezpodielového spoluvlastníctva už patria (pozri R 36/1985 ).

Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky práva (pohľadávky), ktoré vznikli manželom za trvania manželstva, ako aj pohľadávky, ktoré síce vznikli pred manželstvom, ale stali sa splatnými za trvania manželstva. Výnimku predstavujú len plnenia, ktoré majú osobný charakter.

Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžu byť aj iné majetkové hodnoty, najmä podnik a obchodný podiel. Do bezpodielového spoluvlastníctva patria výnosy z podnikania.

Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tiež obchodný podiel (hodnota obchodného podielu), ak bol nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R 27/2007) . Podobný názor zastáva aj Najvyšší súd ČR, ktorý rozhodol, že obchodný podiel sa zo zákona stáva súčasťou spoločného majetku manželov (Ro NS ČR z 20. 6. 2004, sp. zn. 22 Cdo 700/2004) . Český občiansky kódex jasne rozlišuje medzi postavením manžela, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti, a právnym postavením manžela, ktorý sa spoločníkom nestal. Len manžel – spoločník − má práva a povinnosti spoločníka, ktoré mu vyplývajú z Obchodného zákonníka alebo zo spoločenskej zmluvy. Majetková hodnota obchodného podielu však patrí manželom spoločne. Práve preto je manžel – spoločník − obmedzený v nakladaní s obchodným podielom, ak nejde o jeho obvyklú správu podľa ustanovenia § 145 ods. 2 OZ. Keďže v slovenskej právnej úprave chýba obdobné ustanovenie ako §143 ods. 2 českého OZ, časť slovenskej doktríny zastáva názor, že vzťah manžela – spoločníka − k obchodnej spoločnosti sa bude spravovať normami Obchodného zákonníka a vzťah medzi manželmi k obchodnému podielu sa bude spravovať Občianskym zákonníkom. Manžela – spoločníka − bude pri zaobchádzaní s obchodným podielom obmedzovať ustanovenie § 145 ods. 1 OZ, čo znamená, že sa bude vyžadovať súhlas manžela, ktorý nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti.

 

3. Zákon výslovne neuvádza zdroje, z ktorých sa vytvára bezpodielové spoluvlastníctvo . Zdrojom tvorby bezpodielového spoluvlastníctva sú predovšetkým príjmy manželov . Pri nich platí zásada, že príjem sa stane predmetom bezpodielového spoluvlastníctva až v čase, keď ho oprávnený prevzal. Samotný nárok na vyplatenie príjmu nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, keďže nejde o vec, ale o pohľadávku.

Všetky príjmy manželov, ktoré nie sú z bezpodielového spoluvlastníctva vylúčené zákonom alebo ak nedošlo k dohode o zúžení rozsahu tohto majetku ( § 143a OZ ), patria do tohto spoluvlastníctva. Možno sem zahrnúť najmä:

a) príjmy a úspory z pracovného alebo iného obdobného právneho pomeru (mzdy, prémie a odmeny),

b) príjmy zo sociálneho zabezpečenia vyplácané podľa zákonov o sociálnom poistení, ak ich oprávnený manžel prevzal (samotný nárok na ich vyplatenie do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí),

c) príjmy z podnikateľskej činnosti (ak nedošlo k zrušeniu bezpodielového spoluvlastníctva na základe § 148a OZ ),

d) príjmy z využívania práva duševného vlastníctva (prijaté honoráre za autorské diela, odmeny za patenty a vynálezy a pod.).

Častým zdrojom bezpodielového spoluvlastníctva sú výnosy z podnikania, ktoré majú podobný charakter ako mzda z pracovného pomeru patriaca jednému z manželov, z ktorých sa potom obstaráva spoločný majetok manželov. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva, že spoločným majetkom by mal byť len zisk chápaný ako rozdiel medzi výnosmi z podnikania a nákladmi z podnikania, ktoré boli v súvislosti s ním vynaložené. Nie je teda žiadny zákonný dôvod, aby akýkoľvek výnos z podnikania manžela bol vylučovaný z režimu bezpodielového spoluvlastníctva. Ostatne, podľa konštantnej judikatúry (R 42/1972, s. 243) aj výnosy z oddeleného majetku jedného z manželov patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Ak sú však z výnosov podnikania obstarávané veci slúžiace na podnikanie, stanú sa výlučným vlastníctvom podnikajúceho manžela. Ak sú potom výnosy vložené späť do podnikania (napr. na nákup materiálu, mzdy zamestnancov, platenie daní a podobne), ide o použitie prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva na oddelený majetok jedného z manželov, ktorý by mal na základe požiadania druhého z manželov nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva. Ku dňu zániku manželstva by tak podnikajúci manžel mal podľa § 150 OZ vrátiť to, čo zo spoločného bolo na tieto jeho veci (príp. jeho podnikanie) vynaložené. Pritom však nemožno ignorovať skutočnosť, že vec, ktorá slúži len na podnikanie jedného z manželov, slúži i na vytváranie ďalších výnosov, ktorými sa bezpodielové spoluvlastníctvo zhodnocuje, ak sú tieto výnosy použité na spoločné účely (napr. príspevok na spoločnú domácnosť, obstaranie vecí slúžiacich obom manželom, zaplatenie dovolenky a pod.). Rovnako sa nemalo prehliadať, že cena vecí slúžiacich podnikanie sa ich používaním (aj vytváraním výnosov, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva) znižuje. Podnikanie je teda potrebné chápať ako činnosť, z ktorej výnosy patria obom manželom a ktorá zvyčajne slúži i na získavanie hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Potom, pravda, nemožno zabúdať ani na výdavky a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho podnikaním, pretože ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má prospech aj druhý manžel.

V bezpodielovom spoluvlastníctve sú ďalej veci, ktoré boli z vyššie uvedených príjmov obstarané pre potreby rodiny a domácnosti (napr. predmety domáceho zariadenia), či sa už nadobudli kúpou alebo výmenou, ako aj peniaze, ktoré boli získané predajom týchto vecí.

Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je príjem vo forme poistného plnenia , či už ide o poistenie majetku alebo poistenie osôb, ak sa poistenie týka spoločného majetku manželov alebo niektorého z nich a poistné sa hradilo zo spoločných zdrojov (R 42/1972, s. 115 a 116). Ak by išlo o poistenie oddeleného majetku manžela, ale poistné sa hradilo zo spoločných zdrojov, možno zastávať názor, že aj v tomto prípade poistné plnenie je potrebné zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Do bezpodielového spoluvlastníctva patrí tiež náhrada škody vyplatená jednému z manželov počas trvania manželstva, ak nejde o plnenie, ktoré je výlučne viazané na osobu poškodeného manžela. Naposledy uvedeným plnením je najmä náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ( § 444 OZ ). Do tejto kategórie príjmov možno zahrnúť aj náhradu škody, ktorá vznikla ako dôsledok zásahu do práva na ochranu osobnosti (pozri § 16 OZ ).

Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva je i vydané bezdôvodné obohatenie , ktoré sa vydáva tomu, na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu došlo (pozri § 451 a nasl. OZ ). V každom prípade však treba zvážiť, aký druh majetku oprávnenej osoby bol bezdôvodným obohatením dotknutý. Ak bol dotknutý majetok vo výlučnom vlastníctve oprávnenej osoby, tak zostane bezdôvodné obohatenie v jeho oddelenom vlastníctve.

Do bezpodielového spoluvlastníctva patria ďalej výhry zo stávok, hier a lotérií , ako aj veci získané výhrou vo vecnej lotérii alebo inej zlosovacej akcii. Rozhodujúci je okamih, kedy došlo k výhre a nie okamih, kedy došlo k zakúpeniu lósu.

Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú tiež peniaze získané pôžičkou bez ohľadu na to, či zmluvu uzavreli obaja alebo len jeden z manželov (pozri R 57/1970 ).

Do okruhu bezpodielového spoluvlastníctva patria zámerne vytvárané zbierky a originály umeleckých diel (súbor vecí), ktoré vytvára len jeden z manželov za trvania bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ ich zdrojom sú spoločné prostriedky manželov.

Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú i výnosy, úžitky a prírastky vecí (napr. úroky z peňazí, plody, mláďatá zvierat atď.) bez ohľadu na to, či ide o veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva alebo do výlučného vlastníctva jedného z manželov. V naposledy uvedenom prípade jeden z manželov za trvania manželstva získava nové majetkové hodnoty do spoločného majetku, a preto veci takto nadobudnuté sa stávajú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov. Do podielového spoluvlastníctva patrí aj nájomné z nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, avšak len v tom prípade, ak sa z tohto nájomného uhrádzajú náklady potrebné na údržbu tejto nehnuteľnosti. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva je i nájomné z bytu a nebytových priestorov v dome, ktorý získal jeden z manželov v reštitúcii za predpokladu, že bolo vyplatené za trvania manželstva.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vznikne po uzavretí manželstva tiež k veciam, resp. majetku, ktorý bol nadobudnutý originárnym spôsobom. Patria sem veci vytvorené (zhotovené) aspoň jedným manželom za trvania manželstva (napr. stavba) a ďalej veci získané manželmi v manželstve vydržaním ( § 134 OZ ), nálezom ( § 135 OZ ) alebo spracovaním vecí ( § 135b OZ ).

Pokiaľ ide o stavbu , môže nastať situácia, že s výstavbou sa začalo už pred uzavretím manželstva a stavba bola dokončená za trvania manželstva. Ak boli v dobe, kedy došlo k uzavretiu manželstva, už vykonané na stavbe prvky dlhodobej životnosti – najmä zvislé a vodorovné nové konštrukcie, konštrukcie strechy a schodišťa a prípadne väčšina ostatných prvkov, možno z toho spravidla vyvodiť, že za trvania manželstva je dokončovaná už existujúca vec. V takomto prípade stavba do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí. Nie je rozhodujúce, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie (Rc 44/1993).

Manželia môžu spoločne nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva aj originárnym spôsobom, napr. vydržaním. Ak sa oprávnený držiteľ (jeden z manželov) stane vydržiteľom veci, prejde táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ manželia žijú v trvalom manželstve za existencie tohto spoluvlastníctva. K vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva dôjde takisto i v prípade, ak aspoň jeden z manželov je v postavení oprávneného držiteľa, i keď druhý manžel o nedostatku či absencii nadobúdacieho titulu vedel alebo, naopak, na základe právneho omylu bol presvedčený, že táto nehnuteľnosť je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (Na ÚS ČR z 12. 6. 1996, sp. zn. II ÚS 219/1995).

Právnou skutočnosťou zakladajúcou vznik bezpodielového spoluvlastníctva je príklep licitátora na verejnej dražbe. Vydražený majetok (pozri zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách) je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva aj v prípade, ak sa dražby zúčastnil iba jeden z manželov. Vec, ktorú však nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva na dražbe za peňažné prostriedky tvoriace jeho oddelený majetok, nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva.

 

4. V prípade pochybností, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva alebo do výlučného vlastníctva niektorého z manželov, nemožno postupovať paušálne podľa toho, o akú vec ide. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy zákonné kritériá, ktoré určujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov . Zákon pozná tri takéto kritériá:

a) časové kritérium, pri ktorom sa skúma, kedy sa určitá vec nadobudla ,

b) kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vec manželia nadobudli ,

c) kritérium spôsobu užívania veci, pri ktorom sa skúma, akým spôsobom sa určitá vec užíva (či je vec určená na užívanie obom manželom alebo len jedným z nich).

 

a) Kritérium času nadobudnutia majetku: V bezpodielovom spoluvlastníctve môžu byť iba veci, ktoré manželia nadobudli za trvania manželstva . Hľadisko času nadobudnutia určitej veci je však dôležité nielen v časovom rozhraní vzniku manželstva, ale takisto ho treba vziať do úvahy aj pri zániku manželstva. Zánikom manželstva manželia prestávajú naďalej spoločne nadobúdať veci. Ak vzniknú pochybnosti o tom, že či je vec v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo nie, treba skúmať, či sa vec nadobudla ešte za trvania manželstva alebo až po jeho zániku.

Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci nadobudnuté pred vznikom a po zániku manželstva, respektíve od zániku alebo zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva až do jeho prípadného obnovenia. Nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom manželia tieto veci nadobudli, či ich získal jeden z manželov z vlastných prostriedkov alebo ich nadobudol dedičstvom či darom. To platí aj o majetku v peniazoch. V samostatnom vlastníctve zostáva napr. nábytok, ktorý si manželka pred uzavretím manželstva kúpila zo svojich úspor, hoci tento majetok užívajú spoločne obidvaja manželia. Do samostatného vlastníctva patria aj svadobné dary, ktoré pred uzavretím manželstva dostal niektorý z manželov (pozri R 42/1972, s. 120 ).

Mzdová pohľadávka manžela z doby pred uzavretím manželstva, rovnako ako pohľadávka manžela vzniknutá pred uzavretím manželstva z jeho podnikateľskej činnosti, sú v dobe pred uzavretím jeho výlučným majetkom a neprestávajú ním byť ani po uzavretí manželstva. Ak dôjde k vyplateniu tejto mzdy, resp. splneniu takejto pohľadávky z podnikateľskej činnosti za trvania manželstva, dochádza k tomu, že za svoju výlučnú pohľadávku − za svoj už pred manželstvom nadobudnutý výlučný majetok − manžel nadobúda do svojho výlučného vlastníctva peňažné prostriedky v rozsahu splnenej pohľadávky, príp. ak je pohľadávka poukázaná na jeho účet v peňažnom ústave, pohľadávka voči peňažnému ústavu predstavuje jeho výlučné prostriedky (Ro NS ČR z 17. 6. 2008, sp. zn. 22 Cdo 1076/2006).

Veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci , ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (R 42/1972, s. 251) . V takomto prípade ide o transformáciu toho istého majetku. Nejde o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale o obyčajnú zmenu predmetu vlastníctva, ktorá nemá vplyv na povahu doterajšieho vlastníckeho vzťahu. Tento názor vychádza z tzv. surrogačnej zásady, t. j. vec nastupuje namiesto ceny, resp. cena namiesto veci (res succedit in locum pretii et pretium succedit in locum rei) . Táto zásada platí i pre výmenu, resp. predaj a následnú kúpu inej veci zo samostatného majetku manžela. Ak sa však na získanie novej veci použijú čo aj len sčasti prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva, vec bude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva (R 42/1972, s. 251) .

Vec, ktorú nadobudol jeden z manželov za trvania manželstva na dražbe za peňažné prostriedky tvoriace jeho oddelený majetok, nie je súčasťou spoločného majetku manželov. Podľa judikatúry to platí i v prípade, keď druhý z manželov podpísal potvrdenie o nadobudnutí vlastníctva vydané dražiteľom (Ro NS ČR z 30. 11. 2004, sp. zn 20 cdo 1578/2003).

Ak sa vec už raz stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov len preto, že dodatočne boli na jej vyhotovenie použité len prostriedky z výlučného majetku. V takom prípade má ten, koho výlučné prostriedky boli takto vynaložené, len právo pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok ( § 150 OZ ).

Z hľadiska časového kritéria je v praxi sporné, či predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú pozemky, byty a nebytové priestory, ktoré nadobudli manželia alebo aspoň jeden z nich podľa osobitných transformačných zákonov .

Pokiaľ ide o pozemky, spornou je otázka transformácie práva osobného užívania pozemku na bezpodielové spoluvlastníctvo v prípade, keď dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku bola uzavretá jedným manželom pred vznikom manželstva, avšak registrovaná vo verejnej evidencii bola až za trvania manželstva. Najvyšší súd ČR v tejto otázke dospel k názoru, že v prípade platného uzavretia dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku s jedným z manželov pred vznikom manželstva, avšak k registrácii tejto dohody došlo až počas trvania manželstva, právo osobného užívania pozemku manželmi podľa § 214 OZ v znení pred novelou č. 509/1991 Zb. nevzniklo a tento pozemok sa v dôsledku transformácie práva osobného užívania pozemku na vlastnícke právo ( § 872 ods. 1 OZ ) nestal predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva (Ro NS ČR z 28. 3. 2001, sp. zn. 22 Cdo 2988/1999) .

Vyššie uvedený právny stav sa týka aj transformácie členského podielu k družstevnému bytu na vlastnícke právo . Ustanovenie § 24 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov vylučujú vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov k prevádzanému bytu alebo nebytovému priestoru v prospech manžela, ktorý v rozhodnej dobe nebol členom bytového družstva (Ro NS ČR z 13. 4. 2004, sp. zn. 22 Cdo 1668/2003) . V praxi ide o prípady nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu alebo nebytového priestoru na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k nim, ak jeden z manželov ku dňu doručenia výzvy družstvu, príp. uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva, nebol členom bytového družstva. Podľa citovaných transformačných zákonov členstvo v bytovom družstve (výlučné či spoločné) sa bezodplatným prevodom vlastníctva transformuje do výlučného či spoločného vlastníctva len členov družstva a nie iným osobám, aj keď tieto boli v postavení spoločných nájomcov. V prípade, že ide o bezodplatný prevod vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva transformujúcej majetkové právo (vlastníctvo) jedného z manželov nadobudnuté pred uzavretím manželstva (napr. členstvo v bytovom družstve), stáva sa výlučným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru len ten z oprávnených manželov, ktorý je v zmluve o prevode vlastníctva uvedený ako nadobúdateľ. Ak je v zmluve o prevode vlastníckeho práva uvedený aj nájomca, ktorý nebol členom družstva, spoluvlastníkom bytu sa stáva i táto osoba. Pre vznik nároku na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva je preto rozhodujúci okamih doručenia výzvy člena (príp. nájomcu) družstvu.

 

b) Kritérium spôsobu nadobúdania vecí: Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo „nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva.“ Nerozhoduje miera pričinenia každého manžela pri rozmnožení spoločného majetku ani to, či manželia vedú spoločnú domácnosť alebo či hospodária oddelene.

V ustanovení § 132 ods. 1 OZ sa rozlišuje medzi štyrmi spôsobmi nadobúdania vlastníckeho práva, a to zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo niektorou zo skutočností ustanovených zákonom (napr. vydržanie, spracovanie, vytvorenie novej veci). V § 143 OZ sú v závislosti od povahy nadobúdacieho úkonu určené veci, ktoré sú vyňaté z bezpodielového spoluvlastníctva napriek tomu, že boli nadobudnuté za trvania manželstva. Sú nimi veci získané darovaním, dedením a vydaním v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému z manželov, ktorý buď mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Vo všeobecnosti platí a súdna prax jednotne vychádza z toho, že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal už v čase pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto obstaral. Tak je to v bežných prípadoch kúpy vecí jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, keď ju od predávajúceho kupuje sám (vo svojom mene) pre seba a keď sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa. Odlišné dôsledky však nastávajú v prípade, keď je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi sú obaja manželia a obaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva. V tomto prípade výlučne "investujúci" manžel nekupuje vec pre seba, ale prejavuje vôľu na obstaranie veci do bezpodielového spoluvlastníctva a druhý manžel toto akceptuje. Táto vôľa oboch manželov je potom rozhodujúca z hľadiska určenia, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Nie je osobitný rozdiel medzi touto situáciou a situáciou, keď dve osoby kúpia určitú vec za peniaze iba jedného z nich s tým, že budú rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi. Tými sa potom stávajú realizáciou platného prevodu vlastníctva ku kupovanej veci bez ohľadu na pomer nimi vynaložených prostriedkov na kúpu veci.

V prípade, že kúpna cena nehnuteľností bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi boli obaja manželia, ktorí obaja jasne prejavili vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, je práve táto vôľa rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosti patria alebo nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Ak v danej veci účastníci zmluvy ako manželia písomnou zmluvou, ktorá bola vložená do katastra nehnuteľností, ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť označené nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola zaplatená z finančných prostriedkov rodičov jedného z manželov (teda rodičmi jedného z manželov za oboch účastníkov), nemožno urobiť iný záver než taký, že označené nehnuteľnosti sa stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Iná by bola situácia, keby kúpnu zmluvu ako kupujúci uzavrel len jeden z manželov alebo jeho rodičia a nehnuteľnosti tak nadobudol do výlučného vlastníctva buď jeden z manželov, alebo jeho rodičia.

Ak kúpna cena obstaranej veci bola úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, ale kupujúcimi boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť kupovanú vec do bezpodielového spoluvlastníctva, potom sa táto vec stala predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zhodná vôľa manželov nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva vylučuje uplatnenie tzv. zákonných výluk uvedených v § 143 OZ. Zákon nepochybne preferuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov pred ich oddelenými majetkami a citované ustanovenie tak nie je, pokiaľ ide o nadobudnutie inak vylúčenej veci do bezpodielového spoluvlastníctva, kogentné. Ak manželia prejavia zhodnú vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva, nie je na prekážku takéhoto nadobudnutia skutočnosť, že vec podlieha zákonnej výluke z bezpodielového spoluvlastníctva. To platí aj v prípade, že ide o vec, ktorá podľa svojej povahy slúži na výkon povolania len jedného z manželov. Ak teda účastníci uzavreli s treťou osobou zmluvu, podľa ktorej nadobudli nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stala sa táto vec súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva, aj keď sa na ňu inak vzťahuje zákonná výluka podľa § 143 OZ (Ro NS ČR z 1. 7. 2009, sp. zn. 22 cdo 680/2009).

Ak sa vec stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov len preto, že dodatočne boli na ňu použité len prostriedky z výlučného majetku. V takom prípade má ten, koho výlučné prostriedky boli takto vynaložené, len právo pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva požadovať, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok ( § 150 OZ ).

c) Kritérium spôsobu užívania : Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia na osobnú potrebu alebo výkon povolania len jedného z manželov . Vecami slúžiacimi osobnej potrebe len jedného z manželov sú napr. osobné šatstvo, kozmetické prípravky, zdravotnícke potreby. Vecami slúžiacimi na výkon povolania len jedného z manželov sú napr. klavír hudobného umelca, vedecká knižnica vedca, geodetické prístroje geodeta. Tieto veci patria do výlučného vlastníctva toho z manželov, ktorého osobným potrebám alebo výkonu povolania slúžia bez ohľadu na to, ako boli tieto veci nadobudnuté a akú majú hodnotu. Ak sú však napr. obaja manželia klaviristi a nadobudli klavír za trvania manželstva, tak patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Ak ide o vec nie obvyklej osobnej potreby (napr. drahocenný kožuch) alebo o vec slúžiacu síce na výkon povolania, ale majúcu mimoriadnu hodnotu (napr. starožitná vedecká knižnica), mal by manžel, ktorý tieto hodnoty za trvania manželstva získal, nahradiť to, čo zo spoločného majetku bolo na tento majetok vynaložené (R 42/1972) . Ide o tzv. veci slúžiace na investovanie spoločných peňazí.

6. Zo zásady, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo bolo nadobudnuté za trvania manželstva, robí zákon výnimky v štyroch smeroch. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria:

a) veci získané dedičstvom,

b) veci získané darom,

c) veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,

d) veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo mu bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

 

a) Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci, ktoré získal jeden z manželov dedením za trvania manželstva . Manžel dedičstvo nadobudne do svojho samostatného majetku. Ak však za trvania manželstva zdedia vec spoločne obaja manželia (napr. na základe závetu), ide o spoločne nadobudnutú vec, ktorá sa stane predmetom ich podielového spoluvlastníctva (R 42/1972, s. 248) . Len keby vôľa poručiteľa v závete smerovala k tomu, aby predmet dedičstva nadobudli manželia do bezpodielového spoluvlastníctva, zdedené veci sa stanú predmetom tohto spoluvlastníctva. V doktríne sa však vyskytuje i názor, že v prípade spoločného dedenia sa zdedené veci stanú vždy predmetom bezpodielového spoluvlastníctva.

b) Z bezpodielového spoluvlastníctva sú vylúčené veci, ktoré získal darom za trvania manželstva len jeden z manželov . Nie je dôležité, kto bol darcom darovaných vecí. Môže ísť aj o vec darovanú druhým manželom, avšak len ak darovaná vec pochádza z jeho oddeleného majetku. Za dary, ktoré niektorý z manželov dostane za trvania manželstva, nemožno považovať tie majetkové plnenia, ktoré tento manžel získa vo forme odmeny za dobré pracovné výsledky v pracovnom pomere v súlade so systémom odmeňovania práce (prémie a pod.), prípadne majetkové plnenia poskytované v súvislosti so štátnym vyznamenaním, lebo aj tieto vyznamenania a odmeny s nimi spojené sa poskytujú za zásluhy pracovného rázu a nejde o dary v pravom zmysle slova. Ak za trvania manželstva sú obdarovaní spoločne obaja manželia, ide o spoločne nadobudnutú vec, ktorá je predmetom ich podielového spoluvlastníctva (R 42/1972, s. 248) . Je tiež názor, že takáto vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak sa dar nadobudol do podielového spoluvlastníctva, výška podielov bude závisieť od ustanovenia darovacej zmluvy; v prípade pochybností budú podiely manželov rovnaké. V prípade pochybnosti, či obdarený bol len jeden z manželov alebo obidvaja, treba vždy posúdiť úmysel darcu, ako aj vzťah darcu k obdarovanému. Podľa judikatúry sa neberie ohľad na povahu predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo len jednému z manželov (R 42/1972, s. 248) .

S ohľadom na povahu bezpodielového spoluvlastníctva nie je možné darovanie medzi manželmi navzájom ohľadne tých vecí, ktoré patria do tohto spoluvlastníctva. Darovanie medzi manželmi je možné, len ak ide o dar z výlučného majetku manžela. Darovanie napr. rodinného domčeka patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva jedným z manželov druhému manželovi treba posudzovať ako obchádzanie kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka o rozsahu a trvaní bezpodielového spoluvlastníctva (R 6/1979 ) .

c) Ďalšiu výnimku, keď nevznikne bezpodielové spoluvlastníctvo k veciam nadobudnutým za trvania manželstva, tvoria prípady, v ktorých sa prizerá na účel, ktorému vec slúži. Podľa zákona nie sú predmetom spoluvlastníctva tie veci, ktoré podľa povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.

Prvým kritériom je povaha veci a druhým je, aby vec svoj účel skutočne plnila. Ak ide o vec, ktorá bola kúpená za trvania manželstva a niektorý z manželov ju skutočne neužíva, zostáva táto vec v spoluvlastníctve oboch manželov, aj keby svojou povahou mohla slúžiť len jednému z nich (napr. starožitný dámsky šperk). Aby bola vec z tohto dôvodu vylúčená z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, musí spĺňať podmienku, že ide o vec, ktorá má a môže slúžiť výlučne výkonu povolania len jedného z manželov a ktorá zároveň (po jej zaobstaraní na jej účel) skutočne slúži výlučne len jednému z manželov (napr. hudobný nástroj, športová výbava, osobný počítač, odborná literatúra) a keď ju potrebuje len jeden z manželov. Pokiaľ môže vec slúžiť i druhému z manželov na výkon jeho povolania (resp. obom manželom súčasne), prípadne aj na iný účel než na výkon povolania, neprichádza do úvahy vylúčenie takej veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä obzvlášť, keď na takýto účel začala taktiež slúžiť.

d) Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria tiež veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Zákon v poznámke pod čiarou exemplatívne uvádza jednotlivé zákony, na základe ktorých došlo k vráteniu majetku bývalým vlastníkom, resp. ich potomkom.

naspät